V močiaroch, alebo v slatinách, či už v zažívacom trakte prežúvavcov – všade tam, kde sa v teplom a vlhkom prostredí rozkladá organická látka bez prístupu vzduchu a svetla vzniká bioplyn.
Rozhodujúcu úlohu pritom zohrávajú methanové baktérie.
V bioplynovej stanici ( BPS ) je možné vyrábať bioplyn pomocou rôznych baktérií, ale aj systematicky z rôzneho organického materiálu. Množstvo vyrobeného bioplynu, ale aj jeho zloženie závisia od kvality substrátu a jeho zloženia.
Čím sa plní BPS ?
V pôvodných BPS sa prvotne využívali odpady zo živočíšnej výroby - močovka, kravský , prasačí hnoj a hydinový trus. V súčastnosti sa k týmto primiešavajú rôzne iné druhy biomasy . Pomimo organických zvyškov a odpadov sú to najmä špeciálne pestované energetické plodiny , napr. kukurica, ktoré výrazne zvyšujú množstvo vyrobeného bioplynu.
Nasekaná na malé kúsky a silážovaním skladovaná kukurica sa dávkuje podľa potreby do BPS. Aj iné produkty, ako senáž, odrezky repy, silážované obilie sa môže sfermentovať v bioplynovej stanici.
Tabuľka: obsah bioplynu a metánu pri rozličných substrátoch.
Substrát | výťažnosť
bioplynu (m3/t
čerstvého substrátu) | CH4 obsah (%) |
---|---|---|
hovädzia močovka | 20 – 30 | 60 |
prasačia močovka | 20 – 35 | 60 – 70 |
hovädzí hnoj | 40 – 50 | 60 |
prasačí hnoj | 55 – 65 | 60 |
kurací trus | 70 – 90 | 60 |
kukuričná siláž | 170 – 200 | 50 – 55 |
silážovaná raž | 170 – 220 | 55 |
bioodpad | 80 -120 | 58 – 65 |
kosená tráva | 150 – 200 | 55 – 65 |